Deň mojej smrti bude pre mňa tým najväčším sviatkom.

sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša

Vo chvíli smrti opúšťame nám dobre známy svet času a hmoty. Vchádzame do skutočnosti, o ktorej sa povedalo, že „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“ (1 Kor 2, 9). Nie je dôležité, či tento prechod niekto opíše ako cestu tmavým tunelom, na konci ktorého sa objaví svetlo plné lásky a pokoja, ktoré nás priťahuje k sebe, alebo či ho opíše ako vznášanie sa čoraz vyššie a vyššie. V každom prípade je to stretnutie s neznámym a dosiaľ nikdy nepoznaným svetom, ktorý sa ukazuje v ňom – v Kristovi. Keď hovoríme „chvíľa smrti“, musíme si uvedomiť, že stále používame miery tohto sveta. „Chvíľa smrti“ videná z tamtej strany je celkom inou skutočnosťou. Odohrávajú sa v nej veľké a tajomné veci, ale už mimo možností nášho časného poznania. A preto sa Cirkev nikdy nevyjadruje k osudom zosnulých. Vyzdvihuje však na oltáre tých, ktorých život po dôkladnom preskúmaní uznala za svätý.

(c) 2012 - 2018 DH & Bosí Karmelitáni 
admin@bosikarmelitani.sk
ochrana osobných údajov