TB 50

1. Keď ti Boh armád víťazstvo pocítiť dal, [1 Kr 19, 10, 14]
   vyhnalas´ cudzincov, pomazala kráľa,
   dobyvatelia mocní pred tebou bledli...,
   ó, tvoje meno v dejinách venčí sláva.

2. Bola to sláva pominuteľná, chabá;
   svätožiaru si žiadalo tvoje meno,
   Milačik ti ponúkol svoj kalich horký, [Mt 20, 22-23]
   a ľudia ťa zavrhli, tak ako jeho...

3 Tak v temnote žalára, v putách preťažkých
   cudzinci krutí spôsobili ti bolesť...,
   nik z priateľov nezdieľal trápenie tvoje,
   nik sa veru nenáhlil slzy ti zotrieť...

4 Jana, zdala si sa mi skvostnejšou, krajšou
   v temnici ako pri pomazaní kráľa –
   ten nebesky jasný odblesk večnej slávy…
   Kto ti ho len priniesol?... Bola to zrada!

5 Ach, keby Boh lásky v údolie slzavé [Ž 84, 7]
   hľadať neprišiel bolesť, zradu a smrť,
   utrpenie by nás nepriťahovalo...,
   takto mu svoj život smieme ponúknuť.