Rád Bosých Karmelitánov na Slovensku

Mária a sv. škapuliar

Krátky historický náčrt

Karmelitánsky škapuliar je spojený s nútenou emigráciou pustovníkov z Karmelu v prvej polovici 13. storočia kvôli útokom Turkov a úpadku kresťanského štátu v Palestíne. Po príchode do Európy sa rád ocitol v situácii po IV. Lateránskom koncile (1215), na ktorom sa schválilo ohraničenie počtu reholí. Právo na ďalšiu existenciu mali mať iba tie, ktoré vznikli pred jeho zvolaním. Je síce pravdou, že karmelitáni sa mohli odvolať na svoju regulu pochádzajúcu spred roku 1210, ale prevládal názor, že platila iba pre Palestínu. Neochotu prijať neznámych „prišelcov“ z Palestíny podnecovala nechuť duchovenstva voči dynamicky sa rozvíjajúcim reholiam františkánov a dominikánov. Podľa karmelitánskej tradície, v stave takéhoto ohrozenia generálny predstavený Šimon Stock naliehavo prosil Matku Božiu o príhovor. Vo videní dostáva uistenie o záchrane a rád potom skutočne onedlho získava podporu pápežov a právne postavenie v Európe. Mária nielen, že zachránila rád, ale zaisťuje aj spásu pre tých, čo nosia jej odev. Obsah škapuliarskeho zjavenia S karmelitánskym škapuliarom sú spojené dve odlišné udalosti: škapuliarske zjavenie (hlavné privilégium), ako aj tzv. sobotné privilégium. V duchovnej tradícii Karmelu existujú dva odkazy súvisiace so zjavením Panny Márie, ktoré mali: sv. Šimon Stock (1165-1265) v noci z 15. na 16. júla a pápež Ján XXII. 3. marca 1322. V prvom Mária odovzdáva škapuliar a uisťuje o osobitných milostiach počas života aj smrti pre tých, ktorí ho budú zbožne nosiť vo dne i v noci. Druhé – tzv. sobotné privilégium - spočíva v tom, že ten, kto nosil škapuliar, bude rýchlo (v prvú sobotu po smrti) oslobodený z očistca, samozrejme, za podmienky, že viedol čistý život v súlade so životným stavom, modlil sa kánonické hodinky a že sa v stredy a piatky postil od mäsa. Slová, ktoré počul sv. Šimon v škapuliarskom zjavení, nemali jednotné znenie. Podľa tradície však Panna Mária povedala: „Najmilší syn, prijmi škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, privilégium pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni.“ Videnie malo vplyv najmä na históriu rádu. Sv. Šimon Stock obnovuje u pápeža prosbu o podporu rehole zoči-voči ťažkostiam, s ktorými sa stretáva v Európe, v dôsledku čoho Innocent IV. píše na začiatku roku 1252 list, aby duchovenstvo umožnilo karmelitánom stavať kláštory a prijímať ich do pastorácie. Karmelitánsky škapuliar – znak materinskej lásky Mária sa stala našou matkou už pod krížom. Prijať škapuliar znamená naše vedomé rozhodnutie „vziať si Máriu k sebe“, prijať jej materinskú lásku a otvoriť sa na všetky milosti, ktoré nám Boh túži prostredníctvom nej udeliť. Škapuliar, často nazývaný aj „Máriin odev“, je znakom prechodu od neuvedomeného spojenia s Máriou (na základe jej spoluvykupiteľskej úlohy v diele vykúpenia), k vedomému a dôvernému vzťahu. Ježiš nám umožňuje prežívať jeho city k matke, čo vyjadril aj počas agónie na kríži. Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej učeníka, povedal jej: „Žena, hľa, tvoj syn“. A učeníkovi povedal: „Hľa, tvoja matka“. A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe (Jn 19, 26-27). Mária zasa už skôr, počas zvestovania, vyjadrila svoj súhlas a celým srdcom prijala povolanie byť duchovnou matkou: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Preto je správne, že sa v duchovnom zmysle voláme jej synmi a dcérami. Ona je potom matkou pre všetkých. Keď prijímame škapuliar, Mária nás oblieka do svojich šiat. Pre nás sa vtedy začína celkom nová etapa vnútorného života. V prvom rade preto, že sme sa rozhodli „vziať si ju k sebe“, čo je veľkou túžbou Ježiša a vyjadrením jeho výnimočne jemnej lásky ku každému z nás. Po druhé preto, že Mária je ako matka Matkou svätosti. Ak je prítomná a zúčastňuje sa spolu s Ježišom na tvorení všetkých a osobitných milostí, znamená to, že sa podieľa na vzraste duchovného života. Okamžitým účinkom tohto počiatočného úkonu vedomého odovzdania sa Márii prostredníctvom škapuliara je naša príprava na činnosť milosti! Mária privádza do duší prameň posväcujúcej milosti a stará sa o ne pomocou milosti pomáhajúcej, ktorú potrebujeme v rozličných životných okolnostiach. Treba pamätať, že na duchovný život a dokonalosť má Mária výrazný vplyv, takže nikto sa bez neho nemôže stať svätý. Práve vďaka jej príhovoru Boh povoláva svätých, formuje ich a nakoniec korunuje odmenou.