Rád Bosých Karmelitánov na Slovensku

Eliáš a Elizeus

Eliáš

Pustovníkov, ktorí chceli v horskom ústraní Karmelu celým životom nasledovaš Ježiša Krista, inšpiroval najväťší z izraelských prorokov - Eliáš. Spolu s Mojžišom patril k osobnostiam rozhodujúcim pri obrane viery a kultu jediného a pravého Boha Izraela.

Eliáš sa objavuje až v zrelom veku a radikálne vstupuje do politickej, sociálnej I náboženskej situácie svojho národa, ovplyvneného modloslužbou kráľovskej rodiny. Modlitbou vyvoláva sucho na na tri roky, aby vyšla najavo absolútna bezmocnosť presadzovanej modloslužby. Na Boží príkaz znova a opäť účinne, prosí Boha o príchod dažďa ako znaku Božej moci i vernosti. Potom na hore Karmel v bezprostrednej a vystupňovanej konfrontácii s prorokmi a kňazmi Bála zosmiešňuje celý modloslužobný kult. Vzápätí po veryplnej prosbe k Bohu Izraela prichádza k zostúpeniu ohňa z neba a spáleniu, pohlteniu pripravenej obety. Eliáš vo svätom zápale a hneve prikazuje vyhubiš všetkých Bálových služobníkov.

Veľký prorok je však tiež obyčajný človek a prejavuje veľmi ľudskú stránku: nastrašený hrozbou kráľovnej Jezabel uteká na púšť, kde chce zomrieť a vzdať sa misie Božieho posla. Až po zásahu anjela a posilnení ducha aj tela 40 dní putuje k ústrednému miestu a udalosti svojho života až k hore Horeb. Na vrchu hory objavuje nie v hluku živlov, ale v jemnom vánku Božiu prítomnosť, jeho posilňujúcu i premieňajúcu blízkosť.

Oddanosť Bohu a zjednotenie s ním vyvrcholili najmä v posledných chvíľach Eliášovho života. Podľa Svätého písma bol prorok vzatý ohnivým vozom do neba, čo sa nestalo žiadnemu inému Božiemu mužovi v dejinách Izraela.

Jahve si na usmerňovanie a vedenie vyvoleného národa povolával celý rad ďalších prorokov, ale príslovečná Eliášova horlivosť pretrvala v pamäti ľudu a v knihách Starého zákona až dodnes. Nečudo, že si ho vážia vyznavači troch veľkých monoteistických náboženstiev: židia, kresťania i mohamedáni.

Elizeus

Po nanebovzatí Eliáša preberá úlohu ochrancu viery v jediného Boha Izraela Eliášov žiak Elizeus. Od svojho učiteľa si vyprosil dve tretiny jeho horlivého ducha spolu s plášťom, znakom prorockého poslania. Na rozdiel od Eliáša nemusel čeliť takému dramatickému konfliktu s vyznávačmi pohanských bohov, ale súčasne akoby práve preto nezažil taký vnútorný zápas a duchovný zážitok, ako najväčší z prorokov na hore Horeb. Sväté písmo opisuje najmä Elizeove zázraky v prospech chudobných, chorých a utrápených bohabojných izraelitov, resp. pohanov ochotných po skúsenosti uzdravenia uznaš moc i kult jediného Boha Izraela ( sýrsky veliteľ Náman uzdravený z malomocenstva).

Obaja proroci sa dočkali aj oslavného zápisu v 48. kapitole knihy Sirachovcovej, väčšie uznanie a zásluhy však právom pripisujú Eliášovi.