Rád Bosých Karmelitánov na Slovensku

Škapuliarske bratstvá

Laickí veriaci, ktorých priťahoval karmelitánsky spôsob života, túžili sa na ňom podieľať. Ich špecifická situácia v rodinách a postavenie vo svete neboli prekážkou ich účasti na karmelitánskom bratstve. Vonkajším znakom prijatia do tohto bratstva bol karmelitánsky škapuliar. Škapuliar je v podstate najdôležitejšia časť karmelitánskeho habitu (posväteného rehoľného rúcha). Kto ho príjme, dostáva duchovnú účasť v spoločenstve celej rodiny karmelitánskeho rádu; okrem toho sa škapuliar stáva malým znakom veľkého karmelitánskeho ideálu: intímneho spojenia s Bohom skrze Máriu a priateľstva medzi učeníkmi. Základné pravidlá pre škapuliarske bratstvá

Karmelitánske škapuliarske bratstvo (ďalej len KŠB) je združenie veriacich, ktorí sa vo svete usilujú o dokonalosť v láske podľa ducha karmelitánskeho rádu, zúčastňujú sa na jeho živote a duchovných milostiach v úzkom spojení s Máriou.
Založením KŠB je poverený najvyšší predstavený karmelitánskeho rádu.
Do KŠB môže prijímať osoba poverená konať v mene rádu.
Prijatie do KŠB prebieha podľa presne určeného a schváleného obradu, a to vložením škapuliara (dvoch kúskov tmavohnedej látky, spojených dvoma stužkami alebo povrázkami).
Po prijatí škapuliara si ho veriaci môžu zameniť za medailu s Božským Srdcom na jednej strane a Pannou Máriou Škapuliarskou na druhej strane.
Členovia KŠB nosia vždy škapuliar alebo medailu ako znak príslušnosti k Márii.
Členovia pravidelne venujú čas modlitbe, často sa zúčastňujú na Eucharistii, denne sa modlia aspoň časť Liturgie hodín alebo niektoré žalmy či ruženec.
Podľa možnosti sa pravidelne stretávajú, aby: oživovali zmysel bratstva, hlbšie poznávali karmelitánskeho ducha, starali sa o bratov a sestry v núdzi v spoločenstve s Máriou.
Úplné odpustky možno získať podľa obvyklých podmienok – v deň vstupu do bratstva a na tieto sviatky: Panny Márie Karmelskej (16. júla), sv. proroka Eliáša (20. júla), sv. Šimona Stocka (16. mája), sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša (1. októbra), sv. Terézie od Ježiša (15. októbra), všetkých karmelitánskych svätých (14. novembra) a sv. Jána od Kríža (14. decembra).
Hlavnou slávnosťou bratstva je spomienka preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej 16. júla. Členovia ju slávia s láskou a vďačnosťou voči Panne Márii, vo vernosti Kristovi v Cirkvi a zverujú Panne Márii celú karmelitánsku rodinu.

Najznámejšie a najstaršie škapuliarske bratstvá na Slovensku vznikali pri kostoloch, z ktorých sa stávali často, hoci nie vždy, aj známe pútnické miesta, napr. v Stropkove (bratstvo založené v roku 1669), Topoľčiankach (1686), Nitrianskom Pravne (1696), v Gaboltove (1706), Žarnovici (1732), Domaniži (1741)Banskej Belej, Hontianskych Nemciach a iných, menej známych lokalitách.

Karmelitánsky škapuliar však môže prijať každý veriaci katolík aj bez toho, že by sa potom musel začleniť do nejakého konkrétneho škapuliarskeho bratstva. Takéto osoby potom vytvárajú ešte menej oficiálnu väzbu s karmelitánskou rodinou a bývajú zoskupené skôr pri určitej komunite bratov karmelitánov či sestier karmelitánok alebo pri nejakej farnosti. Po prijatí škapuliara bývajú zapísané do knihy tých, ktorí prijali škapuliar, ktorá svedčí o ich účasti na duchovných dobrách Karmelu.