Košíce - sestry*
Čo prezradíš o sebe, Karmel?
Názov sestry bosé karmelitánky neznamená, že chodia bosé, ale iba vyjadruje jednoduchosť, s akou majú žiť svoju spiritualitu.
„Sme jedny z Vás, aj my sme boli medzi Vami a žili sme vo svete ako Vy, ale prišiel čas, keď sme si zrazu uvedomili, že je čosi viac. Boh, od ktorého je všetko a ku ktorému smeruje všetko. On nás našiel a my sme našli jeho. Je to nezaslúžený dar, ktorý chceme vyprosovať všetkým, aj Vám. V Ňom sme našli pokoj, lásku, slobodu, všetko...“
Poslaním karmelitánky
je žiť v skrytosti a v spojení s Kristom, vyprosovať modlitbou, prácou a obetou potrebné milosti pre každého človeka na jeho ceste k Pánu Bohu, srdcom objímať všetky problémy i potreby ľudí.
Každá služba, práca, výchova, sú viazané s určitým priestorom, kým modlitbou sa dá zahrnúť všetko, preniknúť aj tam, kde nepomôžu slová ani dobré príklady, modlitba sa dostane všade. Iba Boh môže uspokojiť srdce človeka a dať mu opravdivú slobodu, pokoj a radosť.
Náš svet potrebuje zmysel pre spoločenstvo a rýdzu nádej, že rany sveta môžu byť uzdravené. Životom na povrchu, v obrazovej a zvukovej kultúre, človek stratil schopnosť počúvať. Počúvať, v tichu uvažovať, uchovávať v srdci, to sú hodnoty karmelitánskej spirituality. Regula vyžaduje, aby sa karmelitánky ponárali do Sv. Písma. Táto forma počúvania v mlčaní a v samote ich otvára pre prítomnosť tajomstva, ktorým je Boh - bezvýhradná láska.
Počiatky Karmelu
– Karmel za svojho duchovného otca pokladá postavu zo Starého Zákona, proroka Eliáša, ktorý býval na hore Karmel.
Skupine pustovníkov žijúcich na Karmeli dal prvotnú regulu jeruzalemský patriarcha sv. Albert (okolo r.1209-10). Do Európy sa presídlili karmelitáni v r.1291. V r. 1432 nastalo zmiernenie reguly, v r.1452 vznikli sestry karmelitánky, ktoré založil bl. Ján Soreth v Holandsku. Regula, podľa ktorej žili, bola zmiernená.
Vznik Tereziánskeho Karmelu
Od začiatkov Karmelu v Európe sa objavovali aj snahy o návrat k prvotnému prísnemu spôsobu života, ale až sv.Terézia od Ježiša s Božou pomocou dokázala to, čo sa iným nepodarilo. Narodila sa v Avile v Španielsku v r. 1515, ako 21 ročná vstúpila do karmelitánskeho kláštora pod názvom „Vtelenie“, ktorý bol v jej rodnom meste. Túžila po prísnejšom spôsobe života, než bol ten, aký viedla vo svojom kláštore. Potvrdil jej to sám Pán Ježiš, keď jej prikázal založiť chudobný kláštor, ktorý by bol odlúčený od sveta.
Dňa 24. 8. 1562 sa Terézia de Ahumada po veľkých ťažkostiach usídlila v malom domčeku spolu so štyrmi sestrami. Takýmto spôsobom povstal prvý kláštor bosých karmelitánok – kláštor sv. Jozefa.
Sv. Terézia sa zriekla zmiernenej reguly a za normu svojho života prijala prvotnú regulu. Zriekla sa tiež svojho rodného priezviska a prijala meno Terézia od Ježiša. Sama založila za svojho života 17 kláštorov bosých karmelitánok. Spolu so sv. Jánom od Kríža sú duchovnými rodičmi karmelitánskej rodiny reformo-vaného Karmelu.
Karmel je celý mariánsky
Karmelitánsky rád si zvláštnym spôsobom uctieva Pannu Máriu. Tajomstvo jej života a zjednotenia s Kristom si zvolil ako svoj ideál a vzor zasvätenia. S veľkým darom - škapuliarom, ktorý obdržal od Panny Márie,sa chce podeliť so všetkými ľuďmi dobrej vôle. S pobožnosťou škapuliara je spojená zvláštna pomoc Panny Márie, milosti pre tento život i hodinu smrti.
Prvý Karmel v histórii Slovenska
Keďže na Slovensku do roku 1995 nikdy ženský Karmel nebol, hoci už je takmer vo všetkých kraji-nách sveta, jeho kolískou bol Karmel v Zakopanom v Poľsku, kde prebiehala formácia prvých slovenských sestier od r. 1990 do r. 1995.
Dňa 23. 06. 1995 vo večerných hodinách prišlo na Slovensko do nového kláštora v Košiciach 13 bo-sých karmelitánok. 9 z nich bolo zo Slovenska a 4 poľské sestry zakladateľky zo Zakopaného.
V sobotu 24. 06.1995 na Slávnosť Nepoškvr-neného Srdca Panny Márie, ktorému je kláštor zasvä-tený, otec arcibiskup Mons. Alojz Tkáč svätou omšou zahájil ich činnosť a posvätil kláštor.
„Život v klauzúre nie je ničím iným než poku-som naplno žiť evanjelium alternatívnym, logicky ne-zvyčajným spôsobom. Ak ešte má zmysel žiť podľa evanjelia, tak má zmysel aj klauzúrny život. Boh uprostred Cirkvi vždy vzbudzoval odpovede zjavne paradoxné, ale v podstate také, ktoré sú riešením najzákladnejších potrieb ľudstva. “ (F. Sočufka SJ)
Karmelitánska spiritualita spája v sebe dva prvky: pustovnícky a spoločenský. To sa prejavuje i v prežívaní každodenných povinností. Deň je rozdelený tak, aby sa modlitba striedala s prácou.
Práca sestier
Sestry v klauzúre vykonávajú všetky domáce práce – upratovanie, pranie, varenie, ako aj práce spojené s údržbou domu.
Veľkou pomocou im je záhrada, kde dopestujú rôzne druhy zeleniny a ovocia. V záhrade pracujú s pomocou malotraktora a kosačky. Sestry žijú z milodarov a z práce vlastných rúk. Maľujú rôzne obrazy, sviatočné pozdravy, iné odlievajú sádrove a voskové plastiky, ďalšie vyšívajú, šijú ornáty, alby, štóly, pály, kalichovú bielizeň. Odevy, ako sú rehoľ-né rúcha a ďalšiu bielizeň si sestry samy šijú a udržia-vajú. Iné sestry zabezpečujú kontakt s verejnosťou. Sestry sa pri určitých povinnostiach potrebných pre chod kláštora striedajú. Vonkajšie sestry zabezpečujú prepojenie kontaktov medzi ľuďmi prichádzajúcimi do kláštora a sestrami v klauzúre. Pomáhajú chorým sestrám pri návšteve lekára, zabezpečujú zásobovanie najnutnejších potrieb pre sestry v klauzúre.
Apoštolát sestier
Ich povolanie je vo svojej podstate cirkevné a apoš-tolské. Apoštolát, ktorému sa podľa vôle sv. Terézie majú venovať jej dcéry, je výlučne kontemplatívny a spočíva v modlitbe a obete s Cirkvou a za Cirkev i celý svet.
Veľa ľudí sa obracia na sestry s prosbou o pomoc vo svojich problémoch, ťažkostiach, v chorobe, a v mnohých ťažkých situáciach rôzneho druhu, aké prežíva dnešný človek. Niektorí prídu osobne, alebo napíšu, či sa ozvú telefonicky. Mnohí sa tiež prídu podeliť s radosťou, ak sa im podarilo prekonať prekážky alebo zvládnuť niektoré situácie. S týmito ľuďmi, s ktorými ich spájajú ťažkosti alebo radosti, sú sestry duchovne spojené dennou modlitbou, do ktorej tiež zahŕňajú dobrodincov a priateľov Karmelu. Za nich všetkých, živých i mŕtvych, je raz v mesiaci slúžená sv. omša.
Dnes má kláštor v Košiciach 26 sestier, z toho 20 sestier s večnými sľubmi. Počet sestier v klauzúre - 21, ktorý je stanovený Konštitúciami, bol už prekročený. Povolenie prijímať ďalšie kandidátky, ktoré sa vďaka Bohu hlásia, dal generálny pred-stavený karmelitánov z Ríma iba s tou podmienkou, že sa bude postupne pripravovať založenie ďalšieho kláštora. V Detve, v Bansko-Bystrickej diecéze prebieha výstavba kláštora, ktorý bude zasvätený Božiemu Milosrdenstvu. Sme veľmi vďačné otcovi biskupovi Mons. Rudolfovi Balážovi, ktorý nás prijal do svojej diecézy a veľmi nám pomohol i pomáha riešiť našu ťažkú situáciu pri budove nového kláštora.
Momentálne je budova pred dokončením, ale ešte je potrebné toho urobiť dosť, aby bol kláštor obývateľný.
„Obraciame sa preto s veľkou vierou, dôverou a prosbou na všetkých ľudí dobrej vôle o pomoc a radu, ak viete o niekom, kto by nám vedel finančne, či hmotne pomôcť pri dokončení tohto nášho druhého kláštora, budeme Vám veľmi vďačné. Pán Boh zaplať.“
*text podľa letaku sestier
© Rád Bosých Karmelitánov na Slovensku 2007-2012