Na území Slovenska
Na rozdiel od poľskej (Krakovskej) provincie, kde rehoľný život pretrval napriek nepriaznivým spoločenským podmienkam od r. 1635 až dodnes, na území Slovenska karmelitáni nezapustili hlboké korene.
Prvý kláštor nereformovaných, t.j. obutých karmelitánov, bol založený v Prievidzi okolo roku 1383, pričom patril s krátkymi prestávkami (počas husitských vojen) do hornonemeckej provincie. Tá v 14. storočí prežívala obdobie rozkvetu. Bohužiaľ, v období reformácie (asi v r. 1560) zanikol. Ako pamiatka po karmelitánoch zostala v Prievidzi napr. tradícia strednej školy, ktorú neskôr rozvinuli piaristi, prievidzské púte 15. augusta a Mariánsky kostol.
O kláštore obutých karmelitánov v Prešove máme ešte menej informácií. Vieme, že bol založený v r. 1431 a zanikol v období reformácie.
Reformovaní, t.j. bosí karmelitáni, prijali pozvanie kardinála Koleniča z Viedne a prišli do Skalice v r. 1700 z viedenskej komunity. Stavebne upravili kostol po evanjelikoch a ku kostolu pristavili aj Loretánsku kaplnku. Okrem toho si pri kostole vybudovali priestranný kláštor. Po zrušení rehole v Rakúsko-Uhorsku v r. 1786 ich miesto zaplnili milosrdní bratia.
© Rád Bosých Karmelitánov na Slovensku 2007-2012