O začiatkoch iných rádov často hovoria dokumenty zakladateľov, v našom prípade to neplatí. O našich počiatkoch hovoria "nemí svedkovia" dávnej histórie - kamene, keramika, zvyšky predmetov dennej potreby. Na úbočí pohoria Karmel v Palestíne (dnešný Izrael) sa totiž počas dôkladných vykopávok našli: zrúcaniny kostolíka z 8. st., jaskyňa z 5. st. vysekaná do vápenca a využívaná na liturgické účely a úlomky vkusnej keramiky dennej potreby z 5. - 11. storočia.
Skupina byzantských pustovníkov v 5. st. chcela viesť život inšpirovaný postavou proroka Eliáša. Za ďalšiu učiteľku vnútorného života si vybrali Bohorodičku Pannu Máriu. Vieme to napr. z gréckych nápisov na zvyškoch keramických lámp z 5. st., na ktorých sa často opakovali mená týchto veľkých biblických postáv. A tiež z tradície, odovzdávanej až do príchodu latinských pustovníkov a bývalých križiakov 13. storočí.
Cieľom skupinky mníchov bolo bytie v samote s Bohom. Presnejšie - premena srdca, celého seba na Pána, ktorému chceli odovzdať život, aby mohli prijať jeho život. Prostredím, v ktorom sa táto výmena mala odohrať, bola samota, jednoduchá práca, rozjímanie Božieho slova, Eucharistia, bratská láska, vnútorné mlčanie, pôst a poslušnosť predstavenému. Pekná príroda, odstup od ľudských obydlí, výhľad na Stredozemné more dokonale vyhovovali tomuto zámeru.
Napriek prírodným pohromám (časté zemetrasenia), epidémiám, či nájazdom perzských a neskôr aj tureckých oddielov, spoločenstvo pustovníkov žilo na mieste posvätenom prítomnosťou horlivého Eliáša a oživovanom tichou vernosťou Bohorodičky. Počet jeho členov sa menil, ale medzi 5. a 13. st. pretrvalo všetky búrky a nástrahy osudu.Keď križiaci začali dobýjať Svätú Zem, zdalo sa, že nastanú zlaté časy aj pre karmelitánov. Tie skončili koncom 13. st., lebo Turci dobyli znova územia stratené počas krížových výprav a kresťanov alebo pozabíjali, alebo vzali do otroctva. Časť karmelitánov odišla už skôr do Európy a tí, čo zostali, podstúpili mučenícku smrť.
Stručný prehľad dejín skupiny karmelitánskych pustovníkov na hore Karmel:
© Rád Bosých Karmelitánov na Slovensku 2007-2012